Vodstvo

10 Naj | Turistické ciele | Horské chaty | Mapy   Mestá a obce | Doprava | Fotogaléria | Voľný čas   TANAP | Popis | Výlety do okolia

    Najkrajšou ozdobou tatranských dolín sú stojaté vody - plesá. Všetky (vyše 100 na území Vysokých Tatier) sú ľadovcového pôvodu. V horných častiach dolín hlbšie plesá kotlového typu, napr. Päť Spišských plies v Malej Studenej doline. V nižších polohách plytšie plesá, morénového typu, napr. Štrbské pleso pod Mlynickou dolinou, a plesá kombinovaného moréno - kotlového typu, napr. Veľké Hincovo pleso v Mengusovskej doline, ktoré je najväčšie a najhlbšie na slovenskom území Vysokých Tatier (plocha 20,08 ha, hĺbka 53,7 m).
    Najväčším plesom celých Vysokých Tatier je Morskie Oko na poľskom území (34,9 ha, 51m). Turisticky rovnako príťažlivé sú aj vodopády, zdobiace terasy ľadovcových dolín. Pútajú svojou výškou (80 m - najvyšší Kmeťov vodopád v Kôprovej doline, Obrovský vodopád v Malej Studenej doline, vodopád Skok v Mlynickej doline, alebo Vajanského vodopád v Temnosmrečianskej doline) či mohutnosťou vôd ( Vodopády Studeného potoka pod Veľkou Studenou dolinou).
    Vody Vysokých Tatier sa zlievajú do riek Váh, Poprad a Dunajec. Európska rozvodnica Čierneho a Baltického mora, ktorá zbieha z hlavného hrebeňa Tatier od Furkotského štítu hrebeňom Soliska na Štrbské Pleso rozdelila vody nasledovne: Všetky na západ od Furkotskej doliny sa cez Váh vlievajú do Čierneho mora, ostatné prostredníctvom Dunajca a Popradu patria k úmoriu Baltického mora.
    Určitou raritou je Štrbské pleso. Jeho podzemné odtoky napájajú obidve moria.


FOTOALBUM