10 Naj | Turistické ciele | Horské chaty | Mestá a obce Mapy | Mapa | Doprava | Fotogaléria | Voľný čas | Popis   Chodníky a cyklotrasy | TANAP | Webkamery | Výlety do okolia   |
Naj Tatry | |
Jedinečné Belianske Tatry Výrazný 14 km dlhý vápencový hrebeň. Prírodne aj scénericky jedinečné územie s typickými viacstupňovými skalnými galériami, pôvodne sprístupnené, je dnes národnou prírodnou rezerváciou. Jedinou turistickou trasou, umožňujúcou priamy dotyk s týmto úchvatným svetom je náučný chodník Monkova dolina-Kopské sedlo (zelená značka). Východiskom je rázovitá goralská obec Ždiar. Jej príťažlivé prostredie pod dominujúcim vrcholom Ždiarska vidla či najvyšším Havranom (2151,5 m) ponúka pre turistov kvalitné stravovacie aj ubytovacie služby. | |
Naj mesto Vysoké Tatry | |
Naj atrakcia Tatier Najlákavejšou turistickou atrakciou je výlet visutou lanovkou na turisticky nesprístupnený Lomnický štít (2634 m). Je druhým najvyšším vrcholom Vysokých Tatier. Moderná lanovka s kapacitou 15 osôb Vás za pár neopakovateľných minút vyvezie z rušného Skalnatého Plesa do kráľovstva ticha. Asi 50 minút limitovaného pobytu v okolí vrcholovej stanice Vám musí postačiť na nezabudnuteľné výhľady z vtáčej perspektívy na majestátne Vysoké Tatry aj okolitú slovenskú a poľskú krajinu. Na šíte nájdete okrem občerstvenia aj najvyššie položené pracovisko astronomického ústavu SAV. Ak Vás ponuka zaujala, nezabudnite si so sebou pribaliť aj pekné počasie. | |
Najtajomnejší tatranský svet | |
Vrchol tatranských vrcholov Uprostred množstva tatranských vrcholov čnie najvyšší Gerlachovský štít (2654,4 m). Neleží však na hlavnom hrebeni, ale na jednej z piatich výrazných rázsoch, vybiehajúcich z hlavného hrebeňa na juh. Turisticky je neprístupný. Možno naň však vystúpiť v sprievode horského vodcu. Výstup na vrchol s charakteristickým kotlom na južnej strane najčastejšie vedú vodcovia zo Sliezskeho domu. Najprv časťou Velickej doliny, neskôr cez tzv. Velickú próbu. Z vrcholu zostupujú tzv. Batizovskou próbou do Batizovskej doliny. Jeho primát medzi tatranskými vrcholmi potvrdil až v r. 1838 na základe barometrického merania jelšavský lesník Ľudovít Greier. Dovtedy si prvenstvo striedali Lomnický štít, Ľadový štít a Kriváň. | |
Naj plesá | |
Naj vodopád Neodmysliteľnou oku lahodiacou súčasťou tatranských dolín sú hučiace vodopády, spadajúce ich charakteristickými skalnými prahmi. Divokú neprístupnú dolinu Nefcerka v západnej časti Vysokých Tatier zdobí mohutná kaskáda Kmeťovho vodopádu (80 m). Tento najväčší tatranský vodopád možno začuť a z časti aj pozorovať počas výstupu Kôprovou dolinou. Turisticky sprístupnená a vyhľadávaná je návšteva Vodopádov Studeného potoka vo Veľkej Studenej doline, obrovského vodopádu v Malej Studenej doline alebo vodopádu Skok v Mlynickej doline. | |
Naj tatranská stena | |
Naj nebezpečenstvo Tatier Najväčším objektívnym nebezpečím pre turistov pohybujúcich sa v tatranskom vysokohorskom prostredí nie je ani tak samotný skalný terén, ako náhla zmena počasia. Tá charakterizuje Tatry najmä počas najnavštevovanejšieho letného obdobia. Výrazné ochladenie uprostred teplých dní býva často spojené s búrkou alebo krupobitím. Nezriedkavo aj so snežením. Vtedy sa môže z romantickej vychádzky stať boj o záchranu holých životov. To však len za predpokladu, že ste podcenili niektorú zo zásad bezpečného pobytu na horách. Uvedené sú v každom turistickom sprievodcovi. |